Parvovirus Canis pod mikroskopem (zdroj: wikipedie)
Parvoviróza je ochorenie tráviaceho traktu, ktorým sa možu nakaziť hlavne šteňatá do 1 roku. V niektorých prípadoch môže končiť až úhynom. Vďaka masívnej vakcinácii psov sa množstvo nakazených jedincov rapídne znížilo a v preočkovanej populácii sa toto ochorenie donedávna takmer nevyskytovalo. V posledných mesiacoch sú ale na našu kliniku referovaní títo pacienti častejšie.
Príčina
Pôvodcom tohto ochorenia je psí parvovírus CPV-2. Napáda a ničí rýchlo sa deliace bunky (kmeňové bunky v kostnej dreni a bunky sliznice tenkého čreva). Existujú dve formy, a to zápal srdečného svalu a zápal čriev. Forma postihujúca srdce sa vyskytuje u šteniat, ktoré sa nakazia do 8 týždňa veku a nemajú protilátky od matky. Vzhľadom k preočkovanosti populácie psov je táto forma veľmi vzácna. Zápal čriev (enteritída) postihuje šteňatá a mladé psy od 8. týždňa do cca 1 roku života. Predisponované plemená, vnímavějšie k tejto nákaze sú – nemecký ovčiak, doberman, labrador retríver a rotvajler. Nákaza sa prenáša oro-fekálnou cestou, teda pojedaním trusu nakazeného jedinca.
Klinické príznaky
Klinické príznaky sa začínajú prejavovať 5-12 deň po nakazení. Medzi prvé príznaky patrí zvracanie. Zo začiatku pes nemusí mať hnačku. Tá sa môže rozvinúť až časom. Typické je krvácanie z tráviaceho traktu, čo sa prejaví prítomnosťou krvi v truse. Hnačka je kašovitá až vodnatá so zvýšenou frekvenciou kálenia. Ďalšími príznakmi je nechutenstvo, apatia a dehydratácia. Poškodené črevo je vysoko náchylné k sekundárnej bakteriálnej infekcii. Pri vážnom poškodení čreva môže dochádzať k strate proteínov a prestupu baktérií z čreva do organizmu. Poškodenie kmeňových buniek v kostnej dreni vedie k zníženiu počtu bielych krviniek, a tým k oslabeniu imunity, čo môže zdravotný stav skomplikovať ďalším šírením baktérií v organizme.
Diagnostika
V praxi je diagnóza stanovená na základe klinických príznakov. Od ostatných infekčích enteritíd (zápalov čreva), ktoré sa môžu prejavovať podobne, sa dá odlíšiť vyšetrením trusu na prítomnosť vírusu. Na našom pracovisku používame rýchlotesty, ktorých výsledok môžeme interpretovať do niekoľkých minút. Test môže byť skreslený vakcináciou alebo príliš skorým testovaním. Vo vakcíne je prítomný modifikovaný vírus, ktorý je následne prítomný v truse, a to 5-15 dní po vakcinácii. Môže teda spôsobiť pozitívny výsledok aj v prípade, že pes nie je nakazený. Na druhej strane pes prvé dni po nakazení ešte nemusí vylučovať vírus trusom a výsledok testu môže byť negatívny. Preto je pri podozrení na parvovirózu dobré test za pár dní zopakovať.
Terapia
Základom je symptomatická terapia, ktorá rieši stavy spojené s ochorením. Na prvom mieste je intenzívna infúzna terapia potrebná k rehydratácii, doplneniu glukózy, úprave hladín minerálnych látok a ďalších zlúčenín, ktorých je nedostatok, kvôli intenzívnej hnačke a zvracaniu. Ďalej sa používajú liečivá na zmiernenie zvracania, ukľudnenie podráždených slizníc tráviaceho traktu. Dôležitá je antibiotická terapia pre prevenciu popr. liečbu sekundárnej bakteriálnej infekcie. Pri vážnych stavoch sa používa hyperimúnne sérum obsahujúce protilátky proti parvoviróze, navodzujúce pasívnu imunitu. Pacient začína byť kŕmený ľahko strávitelným krmivom 18-24 hodín po poslednej epizóde zvracania. Trvá aj niekoľko dní, než je to možné a do tej doby musí byť napojený na infúziu a dostávať liečivá injekčne. Po vyslovení tejto diagnózy sa tak treba pripraviť, že bude musieť pes ostať v starostlivosti veterinárneho lekára na niekoľkodňovej hospitalizácii.
Prevencia
Boj so šírením parvovirózy komplikujú skutočnosti, že infikovaný pes môže vylučovať vírus do prostredia ešte 2-4 týždne od vymiznutia klinických príznakov, vírus prežíva v prostredí aj niekoľko mesiacov a patogén môže byť vylučovaný aj asymptomatickými jedincami.
Najspoľahlivejšou prevenciou zostáva vakcinácia šteniat. Primovakcinácia by sa mala uskutočniť medzi 6-8. týždňom. Následne sa šteňatá revakcinujú ešte dvakrát s odstupom 3. týždňov. Bez ohľadu na vakcináciu je typické imunologické okno, kedy nemajú šteňatá dostatočnú imunitu voči parvoviróze. Toto obdobie trvá 2-3 týždne.
Aj napriek tomu, že sa jedná o závažné ochorenie a psi sú v život ohrozujúcom stave, väčšina našich pacientov sa vďaka intenzívnej starostlivosti vylieči. Po niekoľkodennej hospitalizácii sú v stabilizovanom stave a schopný príjmať potravu prepustený do domácej starostlivosti.